Zahranično – politické dianie vo svete sa neustále zhoršuje najmä pri zostrovaní protirečení hroziacich ozbrojeným konfliktom. USA sa nechcú zmieriť so stratou jednoznačného strategického prvenstva v ovládaní rozhodujúcich území svetadielov. Tomu sú nasmerované aj zahraničné vzťahy – na prvom mieste Amerika. Pokiaľ Rusko pristúpilo k opatreniam nutných pre svoju obranu je obviňované z agresívnej prípravy a provokácii k okolitým štátom.
Severoatlantický pakt pod vedením USA nechce a nemôže stráviť zmenu, ktorá sa udiala v Rusku po nástupe prezidenta Vladimíra Putina, ktorý pozdvihol sebavedomie ruského národa, krajinu zachránil pred ekonomickou priepasťou a vrátil jej sebavedomie veľmoci s modernou a dobre vyzbrojenou armádou. Jelcinovská „špacírka“ pre amerických a západných rozvracačov prestala v Rusku existovať. Po zániku Sovietskeho zväzu získané výhody pre USA boli zneužité na prevzatie vplyvu Blízkeho a Stredného východu vojenskou agresiou. Výsledkom barbarstva zostali zničené krajiny a státisíce obetí. Počas vlády Mikuláša Dzurindu dramatický zosilnela zahraničná orientácia na Západ, ktorá bola potvrdená otvorením vzdušného priestoru na prelet amerických lietadiel na bombardovanie Juhoslávie – Srbska, Kosova a Čiernej Hory v súčinnosti s členskými štátmi NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. M. Dzurinda spolu s vládou porušil Ústavu SR a nesie zodpovednosť za obete chrabrého srbského národa. Uvedený kolaborant v cudzích službách za spáchaný zločin nebol potrestaný, pretože sa zaslúžil o vtiahnutie Slovenska do chomúta NATO. Rozpínavosť aliancie rastie s úmyslom rozšíriť ju o ďalšie štáty a tak sa aj deje. Rusko je obkľúčené stovkou základní tohto útočného zoskupenia. A to je pre Rusko bezprostredná hrozba. Rozsiahlu vojenskú základňu v Lotyšsku posilnilo aj 152 príslušníkov slovenských ozbrojených síl určených na boj proti Rusku, najväčšiemu bratskému slovanskému národu, ktorý priniesol 60659 obetí za oslobodenie Slovenska spod jarma nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.
Žiaľ, zahraničná diplomacia SR pod vedením M. Lajčaka je hluchá a slepá. Je nepochopiteľná jej nečinnosť pri otvorených prejavoch fašizmu a nacizmu a ohavných skutkov proti ideovým protivníkov na Ukrajine. Je napáchnutá zbabelosťou, pretože neprotestuje proti každoročným pochodom žijúcich účastníkov 14.divízie SS „Galizien“ v Kyjeve a Ľvove. Príslušníci uvedenej divízie bojovali aj proti povstaleckým silám – Prvej Československej armáde a partizánom počas Slovenského národného povstania a po jeho potlačení. To bol rozhodujúci čas, aby doriešili otázku rasovo prenasledovaných a účastníkov odboja. Popravy v Kováčovej, Kremničke, Ostrom Grúni, Kľaku, Nemeckej a v ďalších miestach sú svedectvom hrôzy a beštiality. Oficiálne vláda SR nereagovala ani na povýšenie zásluh Stepana Banderu – ultranacionalistu a nacistu za hrdinu Ukrajiny prezidentom Petro Porošenkom.
V povojnovom období banderovci vraždili nepohodlných ľudí aj na Slovensku z ideologických dôvodov. Ukrajinu opúšťali pred zodpovednosťou za spáchané zločiny za účelom prebojovať sa na západ. V boji proti nim sa postavila československá armáda a bývalí partizáni. 11.mája 1948 ukončili víťazný boj nad banderovcami. Obete padlých slovenských vlastencov varujú! Na Ukrajine sa ničia pamätníky, sochy, busty venované padlým červenoarmejcom a oslavujú sa „hrdinovia“, Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorí kolaborovali s nacistickým Nemeckom a dopustili sa hrôzostrašných beštialít proti antifašistom, rasovo prenasledovaných ľudí a tisícom poľských rodín žijúcich na západnej Ukrajine len preto, že boli Poliaci. Na podnet vlády sa prenasledujú antifašisti a komunisti. Slovenská diplomacia nereagovala ani vtedy, keď komunistickí poslanci boli inzultovaní a vyhodení z budovy parlamentu. Na návrh P. Porošenka bol schválený zákon (22.12.2018) o postavení banderovcov ako veteránov. Podlosť a hnus! Predstavitelia USA a Európskej únie nechcú počuť o vyčíňaní fašistických úderiek, pretože ich využívajú a podporujú na štvanie proti Rusku. Slovenská diplomacia nereaguje ani na každoročné pochody veteránov divízie Waffen SS v Lotyšsku. Oslava tejto divízie je súčasťou štátne ideológie v tejto krajine, ktorú rád navštevuje prezident Andrej Kiska. S predstaviteľmi pobaltských štátov rozsieva satanskú nenávisť proti Rusku, ktorá nemá nič spoločné s myslením a konaním širokej slovenskej verejnosti. „Kto seje vietor, žne búrku“, ktorá postihla aj Tisovu armádu v ťažení proti Sovietskemu zväzu za novú európsku civilizáciu.
Škodlivým postupom je aj konanie vlády SR pri viacročnom zdržaní sa hlasovania za prijate Rezolúcie proti fašizmu a nacizmu na zasadaní Válneho zhromaždenia OSN. To sú vystrelené jedovaté šípy do svetového hnutia za mier a hanobenie pamiatky padlých v boji proti šedému moru v druhej svetovej vojne. To je výsledok servilnej poslušnosti podľa bruselských kritérií.
- Porošenko pred prezidentskými voľbami viacerými provokáciami skúša trpezlivosť Ruska. Pre zvýšenie svojich preferencii pred voľbami zahráva sa s ohňom a do vojnových rizík vťahuje zbedačený ukrajinský ľud. Robí tak s politickou podporou USA, NATO a doterajších vodcov Európskej únie – Merkelovej a Macrona. Novoročnou udalosťou roka 2019 nenechal národy Európy a sveta no pochybách, kde on a vláda Ukrajiny smeruje. 1.január sa stal štátnym sviatkom na počesť každoročných osláv ultranacionalistu a nacistu Stepana Bandera. To je programová cesta s fašisticko – nacistickým smerovaním ukrajinského štátu. Ak vláda SR uvedenú zvrhlosť neodsúdi – súhlasí s ňou. Iniciatíva sa očakáva od ministra M. Lajčaka.
Neobstojí ani mediálna propaganda v prospech NATO. Fakty sú jednoznačné. NATO pod vedením USA sa dopúšťa krvavých bombardovacích misii proti suverénnym štátom OSN, ktoré sú hrôzostrašným činom fašistického barbarstva. Rozpínavosť NATO sa stupňuje i keď jeho členské štáty neboli napadnuté. Ide o rozšírenie euroatlantického priestoru a priblíženie raketových systémov na Moskvu. Predseda vlády Peter Pellegríni napriek poznaniu existujúcej reality vyjadril jednoznačnú odhodlanosť plniť povinnosti vyplývajúce z členstva Slovenska v uvedenom pakte. Neobrátil sa ani na účastníkov 74.výročia osláv SNP konaných v Banskej Bystrici, či mu odporúčajú tak konať.. Je bolestnou skutočnosťou, keď najvyšší predstavitelia Slovenska nedokážu porozumieť väčšine národa, ktorého prianím je pracovať, žiť v sociálne spravodlivom štáte v mieri bez rizík a nebezpečenstiev. Zatiahnutie Slovenska do Severoatlantického paktu je zradou odkazu Slovenského národného povstania. Pri každoročných oslavách SNP je žiaduce, aby boli i obsahom v súlade s objektívnou historickou pravdou. Potom by sa nemohlo stať aby v prejavoch hlavní rečníci nevychádzali z povstaleckých dokumentov – Vianočnej dohody z decembra 1943, Deklarácie Slovenskej národnej rady z 1.septembra 1944. V nich sa nachádza aj riešenie sociálneho povznesenia pospolitého ľudu a smerovanie zahraničných vzťahov. V prejavoch sú vynechaní aj rozhodujúci politickí činitelia SNP, ktorí prebrali ťarchu rozhodovania na svoje plecia – Karol Šmidke, Gustáv Husák, Laco Novomeský ako aj ďalší členovia SNR. Deti a mládež ich nepozná a preto nemôže mať ani vzory a príklady odvahy preukázaných v boji proti ľudáckofašistickému režimu a nacistickému Nemecku. Vládni predstavitelia im nepoložia ani kvety na miesta ich posledného odpočinku.
V záujme Slovenska je uplatňovanie priateľských vzťahov s Ruskou federáciou. To je skoncovať s protiruskou propagandou nenávisti a nezmyselných obvinení a odstránením sankcii, ktoré škodia obidvom krajinám. Uplatnenie na ruskom trhu je pre Slovensko rozhodujúce ako aj rozsiahle nerastné bohatstvo pre rozvoj našej výroby i v budúcnosti nevyhnutné. Je treba prestať tancovať podľa muziky bruselských byrokratov neschopných riešiť a zabezpečiť ochranu európskych hraníc. Aj vypovedanie ruského diplomata bolo len zaliečanie sa nadutým britským politikom s koloniálnymi manierami. Je tiež zbabelosťou hlasovať v Bruseli proti záujmom Slovenska len pre vyjadrenie solidarity a zachovanie jednoty EÚ, ktorá neexistuje.
Podľa predsedu Petra Pellegriniho Slovensko prežíva úspešný ekonomický príbeh, len treba povedať že v podstate ide o hromadenie kapitálu zahraničným firmám vďaka výhodných podmienok poskytovaných vládou, to je dotácii a prísunom zahraničných vraj kvalifikovaných robotníkov. O návrate kvalifikovaných ľudí zo zahraničia sa len hovorí, ale bez konkrétnych výsledkov. Úspešný príbeh je len v predstavách politikov. Už desiatky rokov chýbajú financie na pozdvihnutie zdravotníctva, školstva, poľnohospodárskej výroby. Prištiparský prístup je praktizovaný len na odstránenie havarijných situácii, ale nie na prioritne riešenie uvedených odvetvi a tiež na riešenie sociálnych problémov spojených s otrasnou situáciou ľudí v núdzi a odstrašujúcim položením bezdomovcov. Títo nešťastníci sú produktom kapitalizmu, chamtivosti boháčov a oligarchov, ktorí prehlbujú priepasť medzi životom a smrťou. Obžaloba režimu je v stovkách zamrznutých ľudí a ďalších v mukách trpiacich vydedencov na periférii miest. Štát nie je vlastníkom výrobných podnikov, preto nie je nositeľom ekonomickej moci. Je v závislosti kapitálu a jeho služobníkom. Riešenie nachádza v pôžičkách. Zadlženie dosiahlo 45,6 miliárd eur a na každého občana pripadá 7500 eur. Výstavba diaľnic a väčších investícii sa zabezpečuje pôžičkami. Aj časť kúpyschopnosti obyvateľstva je možná len prostredníctvom pôžičiek. Tisíce ľudí padli do osídiel exekútorov. Napriek tomu vláda uprednostnila kúpu 14 lietadiel za 1,5 miliardy eur pred pozdvihnutím zdravotníctva, školstva a poľnohospodárskej výroby pre dosiahnutie sebestačnosti vo výžive národa. Americké zbrojárske korporácie budú bohatnúť na našej chudobe.
Európska únia je v pohybe, kríza liberalizmu sa prehlbuje a jej fiktívna jednota nezabráni revoltám pracujúcich proti bohatstvu a uzurpátorom moci. Zvlášť vo Francúzku vstúpili robotníci do protestov a štrajkov proti Macronovej reforme namierenej proti likvidácii sociálnych vymoženosti vybojovaných v roku 1968. Pod tlakom štrajkujúcich, ktorých nazval flákačmi, bol donútený ustúpiť a vrátiť späť čo zobral. Udalosti zatriasli jeho aroganciou. Bol odsunutý na vedľajšiu koľaj ako jeden z „perspektívnych“ vodcov Európskej únie. V triednom boji sa potvrdila skutočnosť, že pracujúci majú len to, čo si vydobyjú a to čo si nedajú vziať.
Štrajky a demonštrácie sa šíria aj v ďalších rozhodujúcich krajinách EÚ, pretože chamtivosť kapitálu je bezbrehá, zisky miliardárov sa zvyšujú za cenu znižovania životnej úrovne pracujúcich. Pracujúci ľud na Slovensku sa po roku 1989 presvedčil, že ospevovaná buržoázna triedna demokracia prehlbuje chudobu a spôsobuje priepastné sociálne rozdiely. Možne je to vystihnúť jednou vetou: jeden má paláce, druhý živorí a tretí pod mostom spáva.
Povedané priamo: Severoatlantický pakt je garanciou ochrany pre kolaborujúcich a servilných politikov a tých, ktorí privatizovali a rozkradnutím ožobráčili Slovensko. Majme na pamäti, že len odkaz Slovenského národného povstania naplnený vlasteneckými činmi je a bude ochranným štítom a kompasom pre budúce roky.
Juraj Bobor
Prevzaté z KSS.SK