Čo robiť s plutokratmi

Čo robiť s plutokratmi?

Nová správa z Inštitútu pre politické štúdie, uverejnená v utorok, podčiarkuje úlohu zdedeného bohatstva v raste sociálnej nerovnosti v Spojených štátoch. Správa s názvom "Miliardárska Bonanza: zdedené bohatstvo dynastie v 21. storočí v Spojených štátoch amerických" analyzuje zoznam časopisu Forbes s 400 najbohatšími jednotlivcami v Spojených štátoch a zistuje, že jedna tretina z nich získala svoje bohatstvo predovšetkým z dedičstva od svojich rodičov alebo od ešte vyššej generácie superbohatých.

Tri najbohatšie dynastie, Waltons, bratia Kochovy a rodina Mars zbohatli tak, že ich kombinované bohatstvo sa od roku 1982 zvyšilo takmer o 6000%, zatiaľ čo priemerné bohatstvo domácností v Amerike sa mierne znížilo. Tieto tri rodiny založené v maloobchode, vo výrobe ropy a v potravinárstve mali v roku 2018 spolu 348,7 miliárd dolárov, v porovnaní s 5,84 miliardami v roku 1982 ( upravené na hodnotu dolára v r. 2018).

Okrem týchto siedmich Waltónov, dvoch Kochov a šiestich Mars sa v správe uvádza deväť dedičov Cargillov v zozname Forbes 400 spolu s piatimi Johnsons (Fidelity Investments), deviatimi Pritzkers (Hyatt Hotels), päť dedičov k bohatstvu médií Cox, štyria dedičia ropnéj firmy Duncan, štyria Lauders (parfumy), päť miliardárov z ríše Johnson & Johnson, štyria Bass bratia (olej), traja Strykers (zdravotnícke zariadenia) atď. Top 15 miliardárov dynastie mala kombinované bohatstvo 618 miliárd dolárov.

Rovnako ako predchádzajúce dynastie, časť týchto rodín využíva svoje značné bohatstvo a silu na vylepšenie pravidiel hospodárstva na ochranu a rozšírenie svojho bohatstva a moci. "

Tieto bohaté rodiny presadzovali významné zmeny v zákonoch o daniach a dedičstve, ktoré im umožnia preniesť svoje bohatstvo na ďalšiu generáciu prakticky bez prekážok - zmeny, ktoré sa využijú novou vrstvou super-bohatých, personifikovaných triom Jeff Bezos, Warren Buffett a Bill Gates, ktorých kombinované bohatstvo je väčšie ako  celej dolnej polovici americkej populácie.

Ale ich vplyv na americký spoločenský a politický život ide výrazne nad rámec okamžitého zhromažďovania a zachovania rodinného bohatstva. Správa začína citovaním varovania Pavla Volckera, ktorý ako bývalý predseda Federálnej rezervnej rady americkej centrálnej banky sa dôkladne oboznámil s politickou a sociálnou psychológiou tejto vrstvy a o nebezpečenstvách nadvlády malej elity báječne bohatých nad spoločnosťou .

"Ústrednou otázkou je, že sa rozvíjame v plutokracii," povedal Volcker. "Máme obrovský počet nesmierne bohatých ľudí, ktorí sa presvedčili, že sú bohatí, pretože sú inteligentní a konštruktívni. A nemajú radi vládu a nemajú radi platiť dane..

Posledných 40 rokov zaznamenalo konsolidáciu plutokratickej elity, ktorá podriadila všetky aspekty americkej spoločnosti jedinému cieľu: zhromažďovať čoraz väčšie kolosálne množstvo osobného bohatstva. Jedno percento najbohatších zobralo celý nárast národných príjmov za posledné dve desaťročia a všetky nárasty národného bohatstva od finančného pádu roku 2008.

Toto je základný dôvod pre dramatický a zdanlivo nekonečný posun vpravo v americkej politike počas tohto obdobia. Dobre platené pracovné miesta, dlhodobá istota zamestnania, dôstojné verejné školy, sociálna infraštruktúra dopravy, zdravotná starostlivosť, bývanie, dokonca aj voda a kanalizácia - všetko bolo obetované maniakálnemu a nekončiacemu vlastnému obohateniu plutokratov ,

Zničenie pracovných miest, životnej úrovne a sociálnych dávok pre pracujúcich ľudí je neustále a vždy ospravedlnované spoločnosťou “Corporate America” a kapitalistickými politikmi demokratických a republikánskych strán s vyhlásením, že "nie sú na to žiadne peniaze." Táto mantra sa opakuje tak ako opakovanie super veľkého nárastu bohatstva na predtým nepredstaviteľné rozmery. Takže to v skutočnosti znamená, že "pre vás nie sú žiadne peniaze, pretože to všetko chceme my." Plutokratovia majú rovnaký vzťah k modernej spoločnosti ako rakovinový nádor k ľudskému telu.

Skutočnosť je taká, že Demokratická strana  rovnako slúži miliardárom a  obrane kapitalismu ako Republikánska strana. Otvorené obracanie sa na autoritárstvo obidvoch strán ovládanými spoločnosťami je silnou demonštráciou toho, že ekonomická nerovnosť v rozsahu, ktorý dnes existuje v Spojených štátoch, je nezlučiteľná s demokraciou.

Jedinou realistickou alternatívou k diktatúre miliardárov je nezávislá politická mobilizácia robotníckej triedy na základe socialistického programu. Výzva pracujúcej triedy nemôže byť "obnoviť skromné ​​zdanenie superbohatých". Musí to byť: "Vyvlastniť superbohatých." Pracovná trieda musí stanoviť svoj cieľ- konfiškáciu bohatstva miliardárov  ktoré bolo vytvorené v prvom rade pracujúcim ľudom – a poskytnúť zdroje potrebné pre spoločné dobro. Toto by bol prvý a najdôležitejší krok v socialistickej reorganizácii ekonomického života, aby slúžil ľudským potrebám a nie súkromnému zisku.

Prebrané z WSWS ,autor Patrick Martin, 2. Novembra 2018